V súčasnosti sa viskózové textílie vyrábajú z biomasy z lesa a úplne recyklovaná viskóza neexistuje. Vedcom z univerzity v Lunde vo Švédsku sa teraz podarilo vyrobiť novú viskózu – z opotrebovaných bavlnených obliečok.

Staré textílie po celom svete končia na smetisku a často sa spália. Vo Švédsku sa vo všeobecnosti spaľujú na výrobu diaľkového vykurovania. Prebiehajú rozsiahle vývojové práce, aby staré odevy a textílie mali dôstojnejší koniec.

Planéta skutočne potrebuje recyklované textílie, pretože na pestovanie bavlny a iných rastlinných zdrojov na výrobu textílií je potrebné veľa energie, vody a pôdy. Existuje však veľa výziev.

„Celulózové reťazce, hlavná zložka rastlinných vlákien, sú zložité a dlhé. Bavlnené textílie sú tiež intenzívne ošetrované farbivami, ochrannými prostriedkami a inými chemikáliami. A potom je tu všetka zakorenená špina vo forme šupiniek a tukov z kože,“ hovorí Edvin Bågenholm-Ruuth, doktorand chemického inžinierstva na univerzite v Lunde.

On a jeho kolegovia teraz našli spôsob, ako uvoľniť a premeniť zložité bavlnené vlákna na vlákna viskózy. Viskóza, niekedy označovaná ako umelý hodváb, je bežnou súčasťou odevov, ako sú blúzky, sukne a šaty. Surovinou je celulóza, vo väčšine prípadov drevo.

Nová technika, ktorú vyvinul Edvin Bågenholm-Ruuth a jeho kolegovia, by mohla byť čoskoro komerčným návrhom, ktorý namiesto toho vyrába viskózu z recyklovaných textílií – a tým šetrí cenné lesné zdroje.

Existujú už varianty viskózy, ktoré sa do určitej miery vyrábajú s použitím starých bavlnených vlákien. Uspokojivý produkt však často vyžaduje vysoké percento „panenskej“ vlákniny.

Koncom minulého roka vedci zverejnili štúdiu, ktorá ukazuje proces. V najbližších rokoch sa plánuje pilotný závod niekde v Európe. Metóda už bola testovaná na spriadanie viskózových nití a výsledky boli vynikajúce.

Jednou z výhod je, že sa zdá, že proces bude lacný. Vyžaduje si celkom jednoduchú soľ – chlorid zinočnatý – ktorý sa rozpúšťa vo vode. Ďalšou výhodou je, že je potrebné menšie percento toxickej látky sírouhlík v porovnaní so štandardnými procesmi. Výsledkom je kvalitné viskózové vlákno, aj keď podľa Edvina Bågenholma-Ruutha je potrebné proces ďalej optimalizovať.

„Použili sme biele textílie, ale ak používate staré, zafarbené oblečenie, možno budete musieť pridať fázu, ktorá oblečenie odfarbí. Ak sa to dá urobiť a zároveň sa vyhnúť tradičnému bieleniu, je to vhodnejšie, pretože bielenie je proces veľmi náročný na zdroje so značným vplyvom na životné prostredie.“

Proces

Textílie sa vložia do roztoku chloridu zinočnatého a do jednej hodiny sa všetko premení na mazľavú hmotu.

Pridá sa voda, čo vedie k vyzrážaniu nadýchanej bielej hmoty známej ako „rozpúšťajúca sa dužina“, ktorú možno z kvapaliny odfiltrovať. Táto buničina potom môže nahradiť zodpovedajúcu drevnú buničinu používanú v dnešnom procese viskózy.

V ďalšej fáze sa buničina spracuje s množstvom chemikálií, vrátane sírouhlíka, aby bola rozpustná v hydroxide sodnom. Buničina sa rozpustí, spriada a potom sa nareže na viskózové vlákna.

Výroba

Spoločnosť ShareTex bola založená na aplikáciu technológie a dúfame, že by sa to mohlo stať v komerčnom meradle do piatich až siedmich rokov.

Zdroj: www.nanowerk.com

PREČÍTAJTE SI AJ