Vedci dosiahli významný prielom využitím rastliny noni, známej ako Morinda citrifolia, rozšírenej v Ázii, na vývoj ekologického procesu vytvárania nanočastíc oxidu medi. Tieto nanočastice sú pozoruhodné svojou schopnosťou zabíjať baktérie a ich antibakteriálnu silu ovplyvňuje niekoľko faktorov vrátane ich veľkosti, štruktúry a koncentrácie prítomného oxidu medi.

Táto študijná oblasť zaujala biochemikov, ktorí skúmajú rôzne metódy výroby týchto častíc. Tradičné techniky závisia od chemických a fyzikálnych procesov, ktoré často zahŕňajú nebezpečné látky, čo vedie k posunu k biologickým metódam. Tieto ekologickejšie metódy zahŕňajú získavanie nanočastíc z prírodných zdrojov, ako sú rastliny, baktérie a huby, a poskytujú tak bezpečnejšiu alternatívu.

Spoločné úsilie výskumníkov z univerzity RUDN a ich medzinárodných kolegov z Indie, Kórey a Saudskej Arábie zaviedlo túto novú metódu, ktorá je podrobne popísaná vo vedeckých správach.

Alexandre Vetcher, PhD, zástupca riaditeľa Centra pre nanotechnológie na Univerzite RUDN, zdôraznil význam tohto objavu slovami: „Nanočastice oxidu meďnatého sú predmetom záujmu v mnohých oblastiach vedy. Biosyntetické nanočastice sa vyrábajú biologickými procesmi z baktérií, húb, atď. alebo z rastlinných extraktov. Význam takýchto nanočastíc spočíva v ich potenciáli pre udržateľné, efektívne a biokompatibilné riešenia v zdravotníctve a ochrane životného prostredia, ako aj v materiálovej vede a energetike.“

Rastlina noni prekvitá v južnom Pacifiku a je v tomto výskume kľúčová. Vedci extrahovali látky z listov rastliny a zmiešali ich s roztokom síranu meďnatého, pričom ako katalyzátor použili hydroxid sodný. Tento proces viedol k vytvoreniu nanočastíc oxidu medi, pričom extrakt z noni slúžil na stabilizáciu týchto častíc. Účinnosť týchto nanočastíc v boji proti gram-pozitívnym a gram-negatívnym baktériám a rôznym hubám bola testovaná porovnaním ich účinnosti so širokospektrálnym antibiotikom chloramfenikolom.

Výskum priniesol stabilné, sférické nanočastice oxidu medi s veľkosťou v rozmedzí od 20 do 50 nanometrov. Tieto nanočastice boli účinné proti viacerým bakteriálnym kmeňom, ako je Bacillus subtilis, Escherichia coli, Staphylococcus aureus a hubám vrátane Aspergillus flavus, Aspergillus niger a Penicillium. Nanočastice syntetizované z roztokov s koncentráciou 25 mikrolitrov noni extraktu vykazovali zvýšenú antibakteriálnu aktivitu porovnateľnú so syntetickým chloramfenikolom.

Dr. Vetcher ďalej rozviedol potenciálne využitie týchto nanočastíc a uviedol: „Výsledné nanočastice oxidu medi môžu byť použité v biomedicíne, výrobe palivových článkov, batérií a skladovaní potravín. Je však potrebný ďalší výskum na minimalizáciu toxicity pri zachovaní biologickej účinnosti. To prispeje k biomedicínskemu využitiu častíc.“

Tento pohľad podčiarkuje širokú škálu aplikácií týchto nanočastíc a zdôrazňuje potrebu ďalšieho výskumu na zabezpečenie ich bezpečného a efektívneho využitia v rôznych oblastiach. Zistenia z tejto štúdie znamenajú nielen krok vpred pri syntéze nanočastíc, ale tiež zdôrazňujú dôležitosť udržateľných a ekologických prístupov vo vedeckom úsilí.

Zdroj: www.nano-magazine.com